Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú…
Kto vyhral prvé voľby v ére samostatného Slovenska a kto vyhral v parlamentných voľbách v roku 2020? Prehľadná história všetkých parlamentných volieb v ére samostatnosti Slovenskej republiky.
29. február 2020 - OĽANO-NOVAStrany ktoré sa dostali do parlamentu oľano 25.02% smer 18.29% sme rodina 8.24% lsns 7.97% sas 6.22% za ľudí 5.77% Strany ktoré vytvorili koalíciu oľano 25.02% sme rodina 8.24% sas 6.22% za ľudí 5.77% Predseda vlády Igor Matovič - OĽANO 21. marca 2020 - 1. apríla 2021 Eduard Heger - Demokrati (predtým OĽANO) 1. apríla 2021 - 15. mája 2023 Podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva Richard Sulík - SaS 21. marca 2020 - 23. marca 2021 Andrej Doležal - (poverený riadením) nestraník (nom. SME RODINA) 23. marca 2021 - 1. apríla 2021 Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý - SME RODINA 21. marca 2020 - 1. apríla 2021 Štefan Holý - SME RODINA 1. apríla 2021 - 15. mája 2023 Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová - Za ľudí 21. marca 2020 - 1. apríla 2021 Veronika Remišová - Za ľudí 1. apríla 2021 - 15. mája 2023 Podpredseda vlády a minister financií Eduard Heger - OĽANO 21. marca 2020 - 1. apríla 2021 Čo vláda urobila Vláda Igora Matoviča rozviazala ruky polícii a orgánom činným v trestnom konaní. Začali sa vyšetrovať veľké kauzy a stíhať aj osoby dovtedy nedotknuteľné. Počas volebného obdobia sa podarilo zvoliť nového generálneho prokurátora aj špeciálneho prokurátora. Vláda pod hrozbou výpovedí napokon zvýšenie platy lekárom a zdravotnému personálu. Podarilo sa tiež schváliť výstavbu nájomných bytov a v čase vysokej inflácie aj zastropovať ceny energií. V čom sa vláde nedarilo Za mnohými neúspechmi vlády stáli konflikty Igora Matoviča, predovšetkým s Richardom Sulíkom. Vláda zvládla pandémiu Covid-19 s veľkými problémami, počet chorých aj mŕtvych bol privysoký. Meškalo sa s pomocou aj finančnými kompenzáciami. K rozpadu koalície viedol napríklad aj nákup vakcíny Sputnik z Ruska, ktoré inicioval vtedajší premiér Igor Matovič s ministrom zdravotníctva bez súhlasu koaličných partnerov. Spor medzi OĽANO a SAS sa vyostril, keď parlament prijal Matovičov ekonomický balík bez podpory SAS. Tá napokon koalíciu opustila. Na čelo vlády sa postavil Eduard Heger. Menšinovú vládu však nedokázal udržať, parlament jej napokon vyslovil nedôveru. Prezidentka Zuzana Čaputová ministrom odobrala poverenie po tom, čo sa prevalila kauza okolo ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Prezidentka napokon vymenovala úradnícku vládu, ktorá dostala za úlohu priviesť Slovensko k predčasným voľbám. Zaujímavosti V predvolebných prieskumoch favorizovaná koalícia Progresívneho Slovenska a Spolu ostala pred bránami parlamentu. Voľby prekvapivo vyhralo OĽANO Igora Matoviča. Krátky sumár predvolebnej situácie Predvolebná kampaň bola po vražde novinára a prevalení mnohých prepojení politikov na kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera (obvineného z objednávky vraždy), spojená najmä s odstavením týcho ľudí od moci. Mnohé známe tváre sa už na kandidátkach ani neobjavili. Opozičné strany označovali Roberta Fica a jeho spolupracovníkov ako mafiu, ktorú je potrebné odstaviť od moc a trestne stíhať. Opozičné strany hovorili o spájaní sa proti zlu. Za favorita volieb bola považovaná koalícia dvoch strán – Progresívne Slovensko a SPOLU. Spojenie sa im však stalo osudným, nakoľko nedokázali získať potrebných 7 percent na vstup do parlamentu. Jednoznačné víťazstvo hnutia OĽANO napokon viacerých prekvapilo. Podpísala sa pod neho najmä záverečná fáza kampane, v ktorej Igor Matovič napríklad vycestoval pred vilu Jána Počiatka v Cannes.5. marec 2016 - Smer-SDStrany ktoré sa dostali do parlamentu SMER 28.28% sas 12.10% OĽANO 11.02% sns 8.64% ľsns 8.04% SME RODINA 6.62% MOST-HÍD 6.50% #SIEŤ 5.60% Strany ktoré vytvorili koalíciu SMER-SD 28.28% SNS 8.64% MOST-HÍD 6.50% #sieť (iba do 1.9.2016) 5.60% Predseda vlády Robert Fico - SMER-SD 23. marca 2016 - 22. marca 2018 Peter Pellegrini - SMER-SD 22. marca 2018 - 21. marec 2020 Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini - SMER-SD 23. marca 2016 - 22. marca 2018 Richard Raši - SMER-SD 22. marca 2018 - 21. marec 2020 Podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák - SMER-SD 23. marca 2016 - 22. marca 2018 Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská - MOST–HÍD 23. marca 2016 - 22. marca 2018 Podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír - SMER-SD 22. marca 2018 - 11. apríla 2019 Peter Pellegrini - (poverený riadením) SMER-SD 11. apríla 2019 - 7. mája 2019 Ladislav Kamenický - SMER-SD 7. mája 2019 - 21. marec 2020 Podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná - SNS 22. marca 2018 - 21. marec 2020 Podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos - MOST–HÍD 22. marca 2018 - 28. januára 2020 Árpád Érsek - (poverený riadením) MOST–HÍD 28. januára 2020 - 21. marec 2020 Čo vláda urobila Vláda pokračovala v sociálnych opatreniach, ktoré pomáhali najmä rodinám a dôchodcom. Zaviedli obedy zadarmo, poukazy na lyžiarske zájazdy či do školy v prírode. Presadili tiež aj rekreačné poukazy, ktorými zamestnávateľ dotuje prispieva na rekreáciu zamestnancov. Počas tejto vlády sa spustila rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Ceny energií boli na nízkej úrovni. V čom sa vláde nedarilo Tretia vláda Roberta Fica prechádzala najväčšími turbulenciami. Už na začiatku sa zo štvorkoalície stala trojkoalícia, keď sa rozpadla strana Sieť. O mnohé problémy sa postaral koaličný partner SNS na čele s Andrejom Dankom, ktorý počas tohto obdobia odstúpil od koaličnej zmluvy. Najväčší zlom nastal vo februári 2018, kedy bol zavraždený novinár Ján Kuciak. Protesty Za slušného Slovensko nabrali na sile a žiadali vyvodiť politickú zodpovednosť. Žiadali najmä odstúpenie premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Tieto personálne zmeny si vypýtal aj MOST-HÍD, čo viedlo k rekonštrukcii vlády. Na jej čelo sa postavil Peter Pellegrini. Protesty však neustáli. Zaujímavosti Voľby priniesli šok, keď sa do parlamentu dostala dovtedy podceňovaná strana Mariana Kotlebu ĽSNS. Favorizovaná Sieť Radoslava Procházku totálne prepadla. Krátky sumár predvolebnej situácie Po jednofarebnom vládnutí Roberta Fica sa opozičné strany predbiehali v predvolebnej kampani v odpočtoch proti Robertovi Ficovi. Smeru vyčítali sociálne balíčky, ktoré stáli krajinu miliardy či korupčné správanie predstaviteľov vlády. Roztrieštená pravica sa však nedokázala zjednotiť ani pred voľbami. Pravicové strany vyťahovali kauzy aj na seba navzájom. Ich spoločnou témou bol okrem boja proti Ficovi aj boj proti extrémizmu či téma migrantov. Práve ich príliv do Európy a odmietavý postoj dostal do parlamentu stranu Mariana Kotlebu či Borisa Kollára, ktorí sa postavili zásadne proti ich prijímaniu. Na opačnom póle politického spektra sa čoraz častejšie skloňovala možnosť pokračovania vlády strany SMER, avšak už v koalícii s inou stranou či stranami. Prieskumy totiž dlhodobo predpovedali, že strana Roberta Fica nezopakuje výsledok z parlamentných volieb 2012, a tak sama nezíska potrebnú väčšinu v Národnej rade SR. Ako potenciálni koaliční partneri sa spomínali predovšetkým strany KDH či SNS. Keďže KDH ostalo pred bránami parlamentu, Smer prizval do koalície okrem SNS aj MOST-HÍD a spočiatku aj Sieť, ktorá sa neskôr kvôli vnútrostraníckym rozkolom úplne rozpadla. Najmä účasť strany Most-Híd vo vláde viacerých prekvapila, nakoľko jej líder Béla Bugár v v minulosti často vystupoval proti Smeru a Robertovi Ficovi.10. marec 2012 - Smer-SDStrany ktoré sa dostali do parlamentu SMER 44.41% kdh 8.82% OĽANO 8.55% MOST-HÍD 6.89% SDKÚ 6.09% sas 5.88% Strany ktoré vytvorili koalíciu SMER-SD 44.41% Predseda vlády Robert Fico - SMER-SD 4. apríla 2012 - 23. marca 2016 Podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák - SMER-SD 4. apríla 2012 - 23. marca 2016 Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák - Nestr. (nom. SMER-SD) 4. apríla 2012 - 23. marca 2016 Podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír - SMER-SD 4. apríla 2012 - 23. marca 2016 Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny - SMER-SD 26. novembra 2012 - 23. marca 2016 Čo vláda urobila Jednofarebná vláda Roberta Fica prijímala tzv.sociálne balíčky – zvýšili minimálnu mzdu, zaviedli 13.dôchodky, zvýšili materský dôchodok, rodičovský príspevok aj rodinné prídavky, zaviedli vlaky zadarmo. Vláda znížila DPH na vybrané potraviny. V čom sa vláde nedarilo Aj druhú vládu Roberta Fica sprevádzalo niekoľko politických aj korupčných kauzy. Jedna z najväčších – kauza CT – dokonca viedla k politickému koncu Pavla Pašku, ktorý v tom čase šéfoval parlamentu. Zaujímavosti Po páde vlády Ivety Radičovej si strana Smer-SD užívala historickú podporu verejnosti. Voľby napokon vyhrala tak jednoznačne, že ďalšie štyri roky mola vládnuť sama. Krátky sumár predvolebnej situácie 11. októbra 2011 po hlasovaní v Národnej rade o dôvere vláde Ivety Radičovej hlasovalo zo 126 poslancov 55 za a 9 sa zdržalo. Vláda Ivety Radičovej tak nezískala potrebných 76 hlasov, stratila dôveru parlamentu a padla. Bol to začiatok pádu SDKÚ. Predvolebnú kampaň najzásadnejšie poznačila Kauza Gorila, ktorá odkryla korupčné správanie počas vlády Mikuláša Dzurindu a do ulíc dostala tisíce ľudí. Napriek tomu, že v spise sa spomína aj Robert Fico, kauzu využil proti súperom. Po prevalení financovania SKDÚ totiž išlo o druhý škandál, ktorý verejnosť vnímala veľmi negatívne a Dzurindovi s Miklošom zlomili krk.Smer si v kampani voličom sľuboval takzvanú milionársku daň či daň z luxusu. Kampaň stavali aj na lepšom využívaní eurofondov či vytvorení "ministra bez kresla", ktorý by to mal na starosti. Smer napokon získal v parlamente 83 miest, na vládu tak nepotreboval žiadneho koaličného partnera. SDKÚ sa vo voľbách prepadla, SNS úplne vypadla z parlamentu.
Osteuropa ist mehr als eine Zeitschrift. Wir analysieren Politik und Kultur, Wirtschaft und Gesellschaft im Osten Europas als Teil der globalisierten Welt. Monat für Monat, seit 1925.
Diskusia k článku: „Chcela by som ostať v SaS, ale mám pocit, že SaS nemá úplne záujem o mňa,“ hovorila poslankyňa strany a podporovateľka Richarda Sulíka Jana Bittó na Aktuality.sk