HaraldIIISigurdsson was the king of Norway (1045–66). His harsh suppression of lesser Norwegian chieftains cost him their military support in his unsuccessful struggle to conquer Denmark (1045–62).
Sigurdsson (1015 Norsko – 25. září 1066 Stamford Bridge, Anglie), později znám jako Harald Hardråda, staroseversky Harald Harðráði, což lze zhruba přeložit jako Harald „přísný“ či „tvrdý vládce“, v české literatuře se nejčastěji objevuje…
Sigurd I. Magnusson, později zvaný Sigurd I. Jorsalfar (staronorsky Sigurðr Jórsalafari – ten, jenž táhl do Jeruzaléma, 1090? – 26. března 1130 Oslo) byl norský král v letech 1103–1130.
Po mnoho let bylo Norsko pod nadvládou Dánska a Švédska, a norskými panovníky byli dánští a švédští králové, kteří byli zastoupeni v Norsku svými místodržícími (ladejarly, jarly, regenty).
Harald se narodil okolo roku 1102 v Irsku nebo na Hebridách. Okolo roku 1127 odplul do Norska a prohlásil se za nemanželského syna krále Magnuse III., který navštívil Irsko krátce před svou smrtí v roce 1103.
2. 9. 2023Počátkem roku 1066 se Anglie ocitla bez krále. Neobsazený trůn představoval lákavou kořist, zejména pak pro legendu mezi severskými vládci, Haralda Hardradu. V cestě ale stál nový anglosaský král.
Hardråde (deutsch HaraldIII. der Harte; altnordisch Haraldr Sigurðarson harðráði; * 1015 in Norwegen; † 25. September 1066 bei Stamford Bridge, England) war von 1047 bis 1066 König von Norwegen.
HaraldIII. (* 1015 – † 25. september 1066) plným menom Harald Sigurdson, s prídomkom Krutý (Hardråde, Hardrada alebo Harðráði) bol nórsky kráľ z dynastie Hårfagre v rokoch 1046 – 1066.